Deň psích hier v Devínskej

Dňa psích hier sme sa pôvodne zúčastniť neplánovali, ale nakoniec sme predsa len vyrazili za kamošmi a zábavou. Fotiť som veľmi nestíhala, zato kecať áno, psiskám stačilo už to, že bolo teplo a boli dlho vonku, a pekne prespali celý večer. Počas dňa boli obaja viacmenej nefunkční, čo ma troška zamrzelo, lebo s Dobíkom som sa mohla zúčastniť ukážok trikov, ale keď to nejde, tak to nejde, Doby sa na slnku nejak vypol, a keď nereaguje ani na pískaciu hračku, asi to je s ním vážne.

Organizátorky vymysleli psie hry, utajené až do začiatku hier, ani neviem, čo všetko sa dialo, od lovenia tarantúl cez hru na slepeckého psa a lietanie na koberci. K loveniu tarantúl sme sa pridali aj s Herbíkom, aj keď nei veľmi slávne, nielenže panička našla málo tarantúl, ale Herbík neprejavil žiadne nadšenie nad ich nosením do košíčka, takže účasť v tejto disciplíne sme rýchlo vzdali. Ale aspoň maličkého hrdinstva sme sa dočkali. Počas ukážok obrany, keď sa plieskalo bičom, keď štekalo naraz asi 50 psov, keď tie bojazlivejšie naozaj zaliezli pod auto a odmietli sa akokoľvek účastniť na tomto bordeli, moje pudlíky bez záujmu sledovali okolie a neprejavili túžbu ani pridať sa k štekajúcim ani zaliezť pod auto. Zato panička je presvedčená, že nabudúce sa počas obrán decentne vzdiali. Toľko štekajúcih psov, že si človek nepočuje vlastného slova, je aj na mňa príliš.

A drobný fotoreport TU.