Moje psy

           Nikdy som si nemyslela, že budem hrdou majiteľkou dvoch pudlov, a dokonca trpasličích. Vždy som si predstavovala po svojom boku vyžlu či pointera alebo veľkého chlpatého kríženca. Človek mení, pes to zmení, a nemôžem povedať, žeby som si vybrala práve pudle, skôr pudle si vybrali mňa. A samozrejme neľutujem. Keď si práve nespomeniem na úžasne praktické výhody ako sú dobrá skladnosť, nepĺznuca srsť a aktivita tohto plemena, musím si nevyhnutne vybaviť ich vnímavosť a šikovnosť či zmysel pre humor. Pudel, to je oddanosť naveky, veď práve toto je rasa, ktorá znáša odluku od majiteľa najhoršie. Nepohnú sa vám od zadku, sú vyslovene závislí na svojom človeku, správajú sa ako tiene, chovať tieto psy  na dvore je pre nich utrpenie. Pudel, to je humor, sranda, zábava, veď je to jediné plemeno, ktoré sa celé stáročia vynímalo v cirkusových manéžach. Preto by mohol byť pudel tým najideálnejším psom na dogdancing, že? Bohužiaľ, chovatelia zabúdajú, že pudel, to nie sú len chlpy a aristokratický vzhľad, to je potenciál byť najšikovnejším, najposlušnejším a veľmi aktívnym psom, nielen gaučovou buchtou. Mnohí z nich našťastie uprednostňujú lietanie po cvičáku pred nadýchanou vatou, a tak pudíci môžu krásne vynikať v agility aj iných športoch. My sme sa rozhodli venovať sa výlučne dogdancingu, a hoci túžobne pozerám na zostavy dogfrisbee, pudlíci na frisbee nemajú, a tak môžem dúfať, že raz... No dogdancing je dostatočne pestrý na zážitky, tréning a aktívny pohyb psovoda, takže zatiaľ nám akútne nič nechýba .). S Herbíkom to ide občas ťažko, lebo síce sa učí rýchlo, má nádherné chody a perfektný prejav, ale stále sa nevieme zohrať do správne harmonického tímu. A Doby pôsobí ako šaško, ako šteniatko, čo sa prišlo na súťažnú plochu hrajkať a bavkať. S precíznosťou cvikov si nič nerobí, pretože ak pokazený cvik nahradí tromi ďalšími, je presvedčený, že je všetko v poriadku. Obaja majú svoje muchy, ale ovplývajú vecami, pre ktoré ich milujem. Nemôžem povedať, žeby som nikdy nebola nahnevaná za pokazené vystúpenie, ale vždy je chyba v psovodovi, že áno... :) Moje psy som si nevyberala pre žiadne predpoklady, dokonca, čo sa Dobyho týka, tak prvé dva roky som bola presvedčená, že športovať nikdy nebudeme. Ale ide to... nie ľahko, ani hneď... :) Asi nikdy nesiahneme do výšin a neohúrime obecenstvo na majstrovstvách sveta, ale moje psy sú šťastné, aktívne, a sú so mnou. A to oni považujú za najdôležitejšie...