Piráti na Turci

Vystupovali sme na Kľačianskej podkove, úžasnej súťaži furmanských koní uprostred hôr.

S Jankou a Monikou sme vyrazili o deň skôr a prespali sme na chalupe Jankinho brata. Päť psov a bábätko sa na moje prekvapenie správali v zvláštnej harmónii, Barborka si od Dobyho požičala hračku a zdieľali tak nadšenie z pískacej kravičky, psy bez problémov ležali povedľa seba, nepočula som jediné zavrčanie a pudle na moju radosť neotravovali ani Arsinu ani Astu. Dream vopchal dokonca hlavu do Dobyho misky a ak by som tam nebola, asi by mu inak pažravý Doby dobrosrdečne prenechal celú večeru. Okolie chaty nám krásne zasnežilo, asi ako v rozprávke, ale hlboký sneh nám podstatne sťažil tréning, prešli sme si len zostavu bez psov a nacvičili koniec.

Pripravili sme si pirátske vystúpenie, scénické divadlo v troch mikročastiach. Najprv som nastúpila ja ako panička z 19. storočia, ktorá s pudlíkom odtancuje pôvabné tango, kým ju nevystraší prichádzajúci pirát - Janka s Astou. Rýchlo som ukryla pudlíka do koša, aby ho akože nenašli, zviazali ma, ukradli mi zlatý náhrdelník, a toľko sa z toho vytešovali, až sa spolu opili a zaspali na kraji plochy. V tom nastúpila na scénu Monika ako šľachetný pirát s odvážnym hrdinským psom. Arsina ma odmotala z lana, a vybrali sme sa za Jankou, vzala som jej meč a spolu sme na ňu mierili. Janka mi vrátila náhrdelník, a v momemnte, keď ju chcela Monika zabiť, Janka vytiahla bielu vreckovku a ponúkla Monike čutoru s rumom. Všetky sme sa napili z čutory, pochytali sa za ruky a poskákali okolo. Z krátkej záverečnej scény sme museli ale vynechať psy, pretože v čerstvom snehu nebol čas natrénovať ani spoločnú chôdzu pri nohe, takže psy nás len na voľno nasledovali, resp. sedeli okolo.

Ráno sme na vystúpenie troška meškali, nemali sme už veľa času na vybehanie psov ani na dôraznejšie preskúmanie plochy, na ktorej sme mali vystupovať. Už by som to asi nemala ako zmeniť, aj keby som tušila, že šmykľavé čižmy môžu zostať šmykľavé aj v snehu po členky. Hudobný úvod som vôbec nepočula, ale bolo to aj tak jedno, pretože Herbie mal so snehom problémy, neustále sa díval, kam šliape a o nejakej chôdzi pri nohe tak nemohlo byť ani reči, a teda ani o správnom načasovaní. Keď sa hudba zvýšila, počas slalomu som spadla na zem, Herbie sa zľakol, nechcel sa už dostať podo mňa a začal štekať. Nejak sme sa teda prebrodili zvyškom zostavy v rytme tanga, a nastúpila Janka s Astou. Astina s nadšením ako vždy si stíhala medzi cvikmi uchmatnúť sneh zo zeme, čo Janku hnevalo a mne uväznenej privádzalo celkom slušné záchvaty smiechu, musela som sa skryť za kôš. Monika s Arsinou si neprichystali žiadne prekvapenie, Arsa by asi odcvičila aj na sporákovej platni, predviedli krásne vystúpenie, Arsinka ma odmotala z lana a vybrali sme sa zabiť Janku. Vyšlo nám to perfektne do hudby, aj záverečné tľapnutie rúk, poskákanie okolo a presne na plánovanú sekundu sme skončili a poklonili sa štyrom stranám divákov. Po vystúpení sa Monika s Vladom museli ponáhľať domov kvôli Barborke, my s Jankou sme ešte chvíľu zostali a kúpila som si krásny westernový klobúk s flitrami :). Škoda, že výlet nebol dlhší, aspoň o deň...