Herbert Satan's Lamb

Zložené skúšky: HtM 1, DwD 1, F 1, MD1

Úspechy: 1. miesto 4. Waldheimat DogDance Turnier (Klasse 1/B)

               1. miesto DogFest 2011, Dance with Dog

               3. miesto Dogdance Turnier Wien 2011

               3. miesto 5. Waldheimat Dogdance Turnier     (AUT)

 

  Nasratý cirkusant

Príslušník pudlieho rodu. Teda snáď. Možno jeho babka bola samotný diabol. To už nezistím, ale isté je, že je kučeravý, nepĺzne, rád pózuje na fotkách a rád si lizne z pohára červeného, no to je jeho najmenšia deviácia. A miluje ľudí. Teda hlavne miluje mňa, ale aj ľudí, ktorí ho pohladkajú, ale len správnym spôsobom a na správnych častiach tela, a nemá rád ľudí, ktorí divno chodia, bežia okolo, hulákajú, hlasno hovoria, smejú sa alebo kričia, smrdia alebo sú nevhodne farebne zladení, nosia divné predmety alebo živo gestikulujú. Tiež má rád psíky, ale iba malé a priateľské, alebo len sučky. Od istého času sa už so psami nehrá, iba ak má istotu, že sa budú hrať bezkontaktne - žiadne váľanie, žiadne labky na chrbát, žiadne skákanie. Herbie sa aj veľmi rád hrá s hračkami - ale nebude behať za aportom ako debil len preto, lebo naňho pekne pozerám. Za podstatne väčšiu srandu považuje, keď niekto ako debil behá za ním len preto, lebo Herb niečo ukradol. A je mu šuma-fuk, že to, čo práve drží v papuli a ukazuje ľuďom, je nekultúrne alebo intímne, čím intímmnejšie, tým lepšia naháňačka. Ale keď nie je iné po ruke, Herb vylíže aj cukorničku na stole. Má rád nečakané prekvapenia, ako je Mikuláš v topánke, z ktorého si idúc okolo stihne odkusnúť, alebo spadnutá ceruzka zo stola, ktorá si zaslúži smrť. Kradnúť sa učil Herb od šteňaťa, od nenápadného jedenia vatových tampónov prechádzal rozličnými fázami, až dospel k majstrovstvu a životným pravdám kradnúceho psa, ktoré sú:

1. Kradni len vtedy, keď ťa nikto nevidí.

2. Nauč sa otvárať zipsy na taškách a posúvať dvierka na skrinkách, ale nikdy neprezraď, ako si otváraš tašky - ani za maškrty a za klik. Hraj hlúpeho, keď odídu, otvoríš si a vezmeš, čo je hodnotné.

4. Zabudni na servítky. To je šteňacia zábavka. Kabelka ponúka atraktívnejšie veci - voňavé lesky na pery, žuvačky, a líčídlá, čo dobre chutia.

5. Žuvačky nehltaj, ale dobre rozžuvaj a schovaj do pelecha.

6. Keď ťa načapú s korisťou, nehýb sa. keď nebudeš žuvať, nezistia, že niečo máš. Väčšiu korisť musíš privaliť vlastným telom, ale ani potom sa nehýb.

7. Pri taškách cudzích ľudí buď rýchly. Cudzí ťa nikdy nepotrestajú, budú sa len smiať, ale dávaj bacha na paničku, lebo ťa s tou cudzou taškou zmláti. Aj po hlave.

8. Ak berieš jedlo priamo zo stola, dávaj pozor, aby ľudia neboli nablízku, a aby si nič nezhodil. Nie ako hlúpy Doby, ktorý sa pri paničkinom prvom výkriku tak rozklepe, že zhodí zo stola aj to, čo tam nebolo. Ber a utekaj, nezdržiavaj sa jedením na mieste.

9. Kradneme rýchlo, ticho, nebadane. Žiadne stopy! Ak ťa majú prichytiť, dbaj, aby si zjedol čo najviac.

No.... Herbie kradne. Kradne najmä jedlo, ale nepohrdne ani žuvačkami či servítkami. Ak sa nachádzame na nejakej akcii a Herberta nemám tri sekundy na očiach, je takmer isté, že ho nájdem s hlavou strčenou v cudzej kabelke. Bývalo to smiešne a cudzím to stále smiešne je, ale trápnemu vysvetleniu, čo Herb hľadá v cudzej taške a ako si otvára zips, tomu sa nevyhnem. Hoci ja stále neviem, ako otvára zips na taške, nikdy som ho pritom nevidela, a pochybujem ,že niekto videl, pudel to má premyslené.  Jedného času sme sa hrávali aj hry ItsYerChoice, pri ktorých musel pes zostať odložený, zatiaľ čo som okolo neho hádzala maškrty. Nechávala som ho s miskou jedla v jednej miestnosti a pozorovala cez zrkadlo. Trénovali sme sústredenie z očí do očí, zatiaľ čo som na zem hádzala maškrty. Pes nie je trkvas. Pes vie, kedy to naňho skúšate. Teda, pokiaľ nie je trkvas, lebo ak trkvas je, tak to nezistí, načapáte ho a potom sa akože tvárite, že ste vyhrali, a on sa akože tvári, že už to neurobí. Herb nie. Herb nie je trkvas a akože sa tvári, že on si neponúknuté jedlo v živote nevezme. Keď dostane ľahni a naschvál pred neho hádžem hoci aj párky, výraz jeho tváre naznačuje, žeby sa radšj povracal, akoby ich mal zjesť bez povolenia. Iná situácia nastane, keď sa párky objavia na kuchynskom stole. Zmiznú bez stopy, a aj keď zločinca usvečím podľa pachu z papule, čo s tým? Odsúdim ho na ležanie v petboxe?

O pudloch sa inak hovorí, že sú nesmierne vnímavé. Je to pravda. Herb vždy vie, že keď mám zlú náladu, má sa zdržiavať čo najďalej. Bohužiaľ, zle si to vysvetľuje vonku, lebo tam to dodržiava tiež, na moju stále rastúcu zlosť. A potom vyzeráme ako nasratý pudlík a hysterická panička. Čo už.

 

Herbino sa v posledných mesiacoch liečil zo zranení spôsobených iným psom. Bohužiaľ, niekedy sa napadnutiu nedá zabrániť, a určite nečakáte, že cudzí pes preskočí dvojmetrový plot, navštívi vás v dome a prekusne vám pudlíka na polovicu, než vôbec stihnete zaregistrovať votrelca. Aký pán, taký pes, veci sa končia na súde...